Hrad Zborov za čias Serédyho bol nádherný. Chodili ho obdivovať mnohí. Raz prišiel Serédyho navštíviť Juraj Rákoczi. Hrad sa mu zapáčil a chcel ho hneď kúpiť, no hradný pán za nič ho nechcel dať. Rákoczi stále dobiedzal, až Serédy privolil, že predá hrad za tridsať tisíc dukátov razených v jednom roku a s Rákocziho podobizňou. Serédy považoval to za nemožné, a už sa tým netrápil. Rákoczi však za čas poslal dukáty. Keď to uvidel Serédy, srdce mu puklo a umrel s výkrikom: „Zbohom, hrad môj.“