Do kaštieľa v Okoličnom prišli roku 1728 jezuitskí mnísi Gabriel a Teodorik. Chceli šíriť vieru a vzdelanie, avšak nemali kde. Napísali Márii Terézii. Odpísala, že im pridelí taký pozemok, čo sa zmestí do volskej kože. „Veď to je len fliačik zeme!“, zvolali. Ale Teodorik mal nápad: „Nebude to zem pokrytá volskou kožou. My ju ohradíme kožou z vola narezanou na tenučké pásiky.“ Kúpili najväčšiu kožu, a rezali ju na prúžky tenké ako niť. Potom nitkami obopli veľký pozemok a vystavali tam nielen kláštor a kláštornú školu, ale aj krásne záhrady i rybníky.